reklama

Prečo sa už nezaoberám eurovalom...

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno malé sídlisko. Na tomto sídlisku bolo pár panelákov a medzi tými panelákmi bolo ihrisko. No a keďže sa jedná o rozprávku, tak deti na tomto sídlisku nemuseli chodiť do školy, ale mohli každé ráno hneď po raňajkách vybehnúť na ihrisko. A tak pieskovisko, preliezky, šmykľavka a futbalový trávnik každučičké ráno zaplavili húfy detí. Ako to už však na tomto svete býva, deti sa nie vždy zhodli na tom, kto a kedy bude ktorú časť ihriska používať. A tak sa hneď na začiatku leta vytvorili dva tábory. Kto z nich prišiel ráno skôr, rozhodoval o tom, ako sa bude toho dňa situácia na ihrisku vyvíjať. Náš príbeh sa odohráva počas dňa, keď o osude ihriska rozhodovali najmä štyria kamaráti: Ivetka, ako vedúca skupinky, Riško, Béla a Ján.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Prečo sa už nezaoberám eurovalom...
Prečo sa už nezaoberám eurovalom... (zdroj: Martin Majer)

Bolo to doobedie, ako každé iné. Naši štyria priatelia sedeli v rohu pieskoviska, a riešili závažný problém. Dozvedeli sa totiž, že deti zo susednej pobrežnej dediny rozhádzali piesok všade okolo ihriska a už im skoro žiaden nezostal. A keďže boli deti z nášho ihriska a deti z iných okolitých sídlisk jednou veľkou rodinou, rozmýšľali nad tým, či by nemali trochu svojho piesku poslať južanským príbuzným. Veď ak deti z okolitých sídlisk pošlú nejaký ten piesok, tak sa budú mať na čom hrať, kým príde vyklápacia Liazka a dovezie im nový.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Podľa mňa je to hlúposť, veď ho rozhádžu rovnako, ako ten predchádzajúci. Už vlani sme im takto pomáhali, a zase sú tam, kde boli aj predtým. Nech im kúpia piesok rodičia," rozčuľuje sa Riško.

Ostatní kamaráti s ním však nesúhlasia: „Ak piesok pošlú všetci a my nie, tak ako budeme vyzerať, ha? Okrem toho, ak sa raz minie náš piesok, nikto nám nepomôže."

„Mne je to jedno, ja som proti tomu, aby sme im niečo posielali," stojí si za svojím Riško. „Keď sme sa začali kamarátiť, nikdy sme sa o niečom takomto nebavili. V tomto s vami teda naozaj nemusím súhlasiť."

„Všetci ste smiešni, dajte sa vypchať," smeje sa na nich Igor sediaci na preliezke. Nikto si ho však nevšíma. Síce jeho poznámky každému lezú na nervy rovnako ako jeho kolobežka položená krížom cez chodník, ale jeho podporu potrebujú, aby si dnes udržali vládu nad ihriskom. Bez slova ho minie aj Ivanko, ktorého poverila jeho sestra Ivetka spravovaním piesku. Prichádza k Riškovi: „Rišo, ak sa ku nám v tej pieskovej veci nepridáš, tak sa s tebou už nebudeme kamarátiť!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„To by ste neurobili, to by znamenalo, že rozhodovať bude zase Robo!"

Ivetka sa k nemu nakloní a začne mu prehovárať do duše: „A ty Riško chceš, aby tu šéfoval Robo?"

„Nie, nechcem. Ale aj tak. Som proti..."

„Nerob frajeriny, radšej niečo navrhni," pridáva sa aj Béla a neskôr aj Ján. „Toto už nie je o južanoch, ale o piesku. Veď premýšľaj..."

„Nie, nechcem. A všetci moji súrodenci budú stáť za mnou!"

Do rozhovoru sa zapojí aj Robko, ktorý zvyčajne len nadáva, že jeho protivníci nevedia stavať dobré hrady z piesku, pretože ich nestavajú rovnako ako on. Nenápadne si strčí za hrsť piesku do vrecka a potom začne: „Ivetka ty ich vôbec nevieš viesť. Ja som svojich kamarátov viedol posledné dva dni úplne bez problémov. Toto je dôležitá vec, ak sa nedohodnete, ja to kľudne vyriešim!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Presne tak!" vykríkne Janko, ktorý práve ukazoval kamarátovi Rafaelovi ako ho má v škole podpísať.

Hrubým hlasom sa pridáva aj o poznanie starší Vlado: „Za môjho vedenia toto ihrisko kvitlo ako nikdy predtým."

Hneď mu kontruje Miki: „S tým nemôžem súhlasiť. S tým naozaj nemôžem súhlasiť," kýva hlavou a ďalej odpratáva formičky do plátenej tašky.

„Keby ste s tým naozaj chceli niečo urobiť, tak sa o tom porozprávate aj so mnou," nevzdáva sa Robo.

„S tebou by sme sa o tom rozprávali jedine ak by sme chceli toto ihrisko priviesť tam, kam južania," oponuje mu Ivetka. „Veď aj teraz sa ti sype ten nakradnutý piesok z vrecka!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Tebe sa sype nakradnutý piesok z vrecka Ivetka!"

A takto naši kamaráti pokračovali aj po obede, až do večera, kedy ich rodičia pobrali domov. V reálnom živote je to však zložitejšie, pretože namiesto niekoľkých vedierok piesku sa požičiavajú miliardy, namiesto hrstí piesku miznú naozajstné peniaze. Nehádajú sa deti, ale naozajstní dospeláci, zabúdajú na to, o čo im naozaj ide a doťahujú sa o vážnych veciach. A na koho strane je vlastne pravda? Bol Riško povinný súhlasiť s kamarátmi? Mohli na neho títo tlačiť priateľstvom? Kto by v takom prípade niesol vinu na rozpade priateľstva? Musím sa milí priatelia priznať, že naozaj neviem. A po sledovaní politickej situácie na Slovensku v posledných týždňoch už ani vedieť nechcem, a odmietam sa tým ďalej zaoberať.

Martin Majer

Martin Majer

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem, fotím, venujem sa rodine a priateľom. Zoznam autorových rubrík:  Z médií...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu