Nebudem vypisovať o tom, aké je to nespravodlivé, že musel večerníček ustúpiť nemeckým „slaďákom." Veď nespravodlivé je aj to, že sa zaplatia dvojnásobne nadhodnotené diely seriálu produkčnej spoločnosti, ktorá ich ani nezačne vyrábať. Okrem toho chápem, že by bolo problémom presunúť telenovelu na Dvojku, ktorej programy by mali mať kultúrny charakter. Už len predstava, že preladím na druhý okruh Slovenskej televízie v nádeji zhliadnutia domácej inscenácie (zpred pätnástich rokov) a nájdem tam nejakého z vyššie spomínaných mozgožrútov, mi spôsobuje zimomriavky.
Rozumiem, že sledovanosť zohráva istú úlohu, najmä ak má televízia predať nejakú reklamu. Ale je nutné podotknúť, že Slovenská televízia vysiela zo zákona. Jej význam je úplne iný, než dosahovať zisk príjmami z reklamy. Toto poslanie je bližšie komerčným televíziám, ktorých cieľom je vybudovanie uniformnej masy nenáročných divákov, ktorí spapkajú ľubovoľný prefabrikát zahraničných produkčných spoločností. Poslaním verejnoprávnej televízie, aspoň tak ako ju definujú zákony našej republiky, by malo byť nestranné (aspoň do tej miery, ako to politický režim umožňuje) informovanie občanov - divákov a ich posúvanie na vyšší mentálny level. Nehľadiac na to, že im na prvý pohľad môžu programy pripadať nezáživne. Je to niečo podobné, ako so školou. Ak vojdeme do triedy, v ktorej sa práve vyučuje dejepis, alebo... (sem si doplnte čokoľvek, čo je podľa Vás pre väčšinu študentov nudné), väčšina žiakov bude sedieť znudene v ľaviciach. Napriek tomu ich tam rodičia pošlú na druhý deň znova, pretože by tieto vedomosti mali získať.
Ak sa začnú robiť kompromisy v programovej štruktúre verejnoprávnej televízie v prospech zahraničných romantických seriálov a podobných mediálnych obsahov, môže sa ľahko stať, že deti v budúcnosti budú mať úplne iné spomienky, ako deti z pred desiatich rokov. Nebudú spomínať na slovenské rozprávky, ale na televízne rozchody a zblíženia Juanity a Fernanda, alebo na vyzlečené maloleté striptérky vo vilovej vírivke niektorej realityshow.
Viem, že z minimálneho rozpočtu je problém udržať televíziu pri živote, nehovoriac o nejakej vlastnej produkcii (koncerty či inscenácie, ako v 80. rokoch, keď komerčné stanice neexistovali). Taktiež si uvedomujem, že problém sa nevyrieši tým, že večerníček sa vráti na Jednotku, aby ho mohli sledovať aj diváci, ktorí Dvojku nemajú. Nebudem ani porovnávať situáciu u susedov, kde vysielali (možno ešte vysielajú) večerníček na oboch vysielacích okruhoch, pričom na tom druhom je aj s prekladom do posunkovej reči. Ale nemôžem si nepoložiť dve otázky: Je správnou cestou prispôsobenie programu verejnoprávnej televízie masovému dopytu po oddychových (duševne nenáročných) programoch? Je podstatnejší zisk z reklamy, alebo poslanie vysielacích okruhov Slovenskej televízie?
